Výskumy urobené v Poľsku ukázali, že druhové zloženie obetí, ako aj ich podiel v strave sa značne líši v závislosti od biotopu, množstva a dostupnosti rôznych zvierat alebo ročného obdobia (Jędrzejewski et al., 2012). Zaznamenané boli aj regionálne rozdiely v potrave vlka:

Na severovýchode Poľska vlci často lovili jelene, diviaky, bobry Castor fiber a losy Alces alces (Jędrzejewski et al., 2012). Podobné preferencie ukázal vlk na západe Poľska, v jeho potrave je najvyšší podiel srncov, diviakov, jeleňov, zajace Lepus europaeus a bobry (Nowak et al., 2011). Strava východnej populácie vlkov (okolie Lublina) dominuje v srnce, zatiaľ čo jednotlivci z juho-východnej časti krajiny (Karpaty) sa špecializujú na love jeleňov. Diéta je doplnená ďalšími menšími druhmi. Vlci sa občas živia aj zdochlinami. V Poľsku podiel poľnohospodárskych zvierat na strave vlkov je malý (Nowak et al., 2011 Jędrzejewski et al., 2012).

Vlci lovia obete celom svorkou. Väčšie rodinné skupiny lovia väčšie zvieratá, ale ich lovecký úspech závisí od poveternostných podmienok a fyzickej kondícii potenciálnych koristi. Vlci môžu stíhať svoje obete pri rýchlosti cca. 60 km/h po dobu niekoľkých minút, ale nie všetky pokusy o zachytenie koristi sú úspešné. Vlci optimalizujú svoje energetičke úsilie prostredníctvom výberu najjednoduchšej k lovu obete, a tak väčšina ich obetí to starí, chorí alebo mladí jedinci. A tak medzi zverou z čeľade jeleňovité najčastejšie vlci sa živia mláďatami a samicami, a keď ide o diviaky to väčšinou sú to prasiatka. Po úspešnom love vlci začínajú spotrebu v poradí hierarchie rodinnej skupiny (Wierzbowska 2010).