Status ochrany vlka obyčajného v Česku a na Slovensku v minulosti

Ničenie biotopov a intenzívne prenasledovanie veľkých šeliem bolo hlavným dôvodom výraznej redukcie až úplného vymiznutia veľkých šeliem z českých zemi. Veľmi intenzívne bol vlk a ďalšie veľké šelmy prenasledovanie v tereziánskych a jozefínskych dobách, keď začalo platiť nariadenie o "hubeniu veľkých šeliem poľovníkmi i poddanými". Patent cisára Jozefa II. z roku 1786 umožnil hubenie veľkých šeliem komukoľvek a podobné ustanovenie obsahoval krajinský poľovnícky zákon pre Čechy (1866), Moravu (1912) a Sliezsko (1903) (Hell & Sládek, 1974). Preto niet divu, že na väčšine českého územia bol vlk vyhubený už v priebehu 17. a 18. storočia, vďaka nadväznosti na karpatskú populáciu sa najdlhšie vlk vyskytoval vo východnej časti Moravy a Sliezska, posledný vlk bol zastrelený v roku 1914 na Jablunkovsku (Hošek, 1976).

Na Slovensku situácia bola trocha odlišná, hoci aj tu platil od roku 1883 uhorský poľovný zákon, umožňujúci kedykoľvek hubiť dravú a škodlivú zver, medzi ktorú patril aj vlk. Navyše boli vyplácané za jeho odstrel tiež odmeny, a to ešte v 80. rokoch 20. storočia (Hell, 2003; Hell et al., 2001). Po poklese populácie vlka v roku 1973 boli odmeny znížené z 1000 Kčs na 500 Kčs a v roku 1975 (vyhláška č. 172/1975 Zbz.) bola zavedená čiastočná ochrana vlka, vtedy bolo vlka možné loviť od 16. septembra do konca februára (Hell & Sládek, 1974; Hell et al., 2001). V 90. rokoch bola táto doba znížená len na 2,5 mesiacov 1.11-15.1., ale až do roku 2009 bez kvóty na odstrel a akejkoľvek kontroly.

Súčasný status ochrany vlka obyčajného v Česku a na Slovensku

V rámci Európskej únie je vlk chránený prostredníctvom takzvanej Smernice o biotopoch č. 92/43/EEC (Prílohy II a IV), druh je súčasťou Bernského dohovoru (príloha II) a na území ČR je predmetom ochrany v európsky významnej lokalite Beskydy. Slovenská populácia vlka je však vyňatá z prílohy IV, vymedzujúci zoznam druhov, pre ktoré sú podľa článku 12 Smernice zakázané "všetky formy úmyselného odchytu alebo usmrcovania jedincov týchto druhov v prírode". Vlci žijúci na Slovensku však nie sú vyňatí z prílohy II, teda zo zoznamu druhov, pre ktoré platia napr. články 1-6 Smernice. Tie okrem iného požadujú vyhlásenie zvláštnych oblasti ochrany pre tieto druhy a ukladajú členským štátom, aby prijali primerané opatrenia, na vylúčenie "poškodenia prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené". Slovensko definovalo celkom 79 lokalít (územia európskeho významu), kde je vlk predmetom ochrany.

Podľa českej legislatívy ide o obzvlášť chránený, kriticky ohrozený druh (zákon č. 114/1992 Sb. o ochrane prírody a krajiny, vyhláška č. 395/1992 Sb.), v tomto prípade preukázané škody na domácich zvieratách alebo včelstvách uhrádza štát (zákon č . 115/2000 Sb.). V poľovníckej legislatíve (zákon č. 449/2001 Sb.) vlk je uvedený ako druh zveri, ktorý nemožno loviť.

Na Slovensku nie je vlk chráneným druhom živočícha v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.z., ale sú pre neho stanovené osobitné podmienky ochrany v zmysle § 37 zákona. Z §9 vykonávacej vyhlášky č. 24/2003 napríklad vyplýva zákaz lovu pomocou, ôk, želiez, sietí alebo jedov. Podľa vyhlášky MPaRV SR č. 344/2009 Z.z., v nedávnej dobe novelizovanej vyhláškou č. 489/2013 Z.z., je vlk chránený od 16.1. do 31.10. (lov je možný 2,5 mesiaca v roku) s výnimkou prihraničných oblasti s Českom, Poľskom a Maďarskom, kde je druh chránený celoročne. V zmysle vyhlášky č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoj vidieka SR určuje ročnú kvótu lovu na základe návrhov krajských lesných úradov a ich poradných zborov v rámci jednotlivých poľovných oblastí.