Rozšírenie a početnosť
Medveď hnedý v minulosti obýval celú Európu. Na začiatku 19. storočia, výskyt tohto druhu na bývalom poľskom území bol obmedzený na Karpaty, Bielovežský prales, dnes zaniknutý Lodžský prales a okolie mesta Kielce (Jakubiec a Buchalczyk 1987). Po 1. svetovej vojne sa medvede vyskytovali takmer výhradne vo východných Karpatoch. V 50. rokoch minulého storočia, tento dravec bol videný iba v Tatrách a Bukovských vrchoch, a jeho počet bol odhadnutý len na 10 až 14 jedincov (Buchalczyk 1980).
V nasledujúcich rokoch bol pozorovaný pomalý rast počtu jedincov v poľských Karpatoch. V súčasnej dobe je rozsah medveďa hnedého v Poľsku obmedzený na Karpaty, a rozširuje sa pozdĺž slovensko-ukrajinskej hranici. Ojedinele prípady nahlásenia výskytu medveďa pochádzajú zo Sudetov, kde v 90. rokoch nahlásená bola prítomnosť jedného migrujúceho jedinca (Jakubiec 1995). Podľa odhadov založených na zisteniu druhu, rozsah medveďa hnedého v Poľsku sa rozkladá na ploche 5400-6500 km2. Odhadnuté na základe prediktívneho modelu dostupnosti stanovišti oblasť možná pre osídlenie je oveľa väčšia a presiahla 68 700 km2 (vrátane - cca. 29.000 km2 z vhodnými podmienkami pre reprodukciu) (Fernández et al., 2012). Súčasný odhad počtu to iba 95 jedincov. Určuje sa tri hlavné oblasti stáleho výskytu medveďa v poľských Karpatoch: 1. Bukovské vrchy, Nízke Beskydy, Ľubovnianska vrchovina (poľ. Beskid Sądecki) a Gorce, 2. Tatry, 3 Żywiecke a Sliezske Beskydy, pri čom útočiska, v ktorých potvrdena bola neustála reprodukcia tohto druhu to Bukovské vrchy, Tatry a yviecke Beskydy. Poľský rozsah medveďa hnedého je najseverozápadnejšou časťou karpatskej populácie (Swenson et al., 2000).