• Polski
  • Czeski
  • Słowacki
  • Angielski
Pracownia na rzecz Wszystkich Istot

Ochrana veľkých drapiezników

Status ochrany

Dejiny ochrany medveďa hnedého

V stredoveku, medveď hnedý sa vyskytoval v celom Poľsku. Prvý štátne predpisy týkajúce sa ochrany medveďov pochádzajúcu z počiatku 12. storočia (Jakubiec a Buchalczyk 1987). Vtedy medveď bol chránený zákonom ako kráľovsky poľovné zviera, teda oficiálne mohol byť získavaný len kráľovskou rodinou a aristokratmi. Aj napriek oficiálnemu zákazu hubený bol všetkými možnými prostriedkami ako škodca, alebo z ohľadu na cennú kožušinu a mäso. Nadmerný lov a degradácia stanovíšť spôsobila postupné vymiznutie druhu z väčšiny poľského územia. Od 16. storočia hubenie bolo ešte intenzívnejšie. V 17. storočí tento dravec takmer vyhynul z nížinných časti krajiny, a jeho rozsah bol obmedzený iba na Karpaty. Na území Poľska posledným útočiskom medveďov hnedých v Sudetoch boli Jizerské hory, kde bol posledný jedinec usmrtený v roku 1783 (Stec 1963). Posledný medveď v Krkonošiach bol zastrelený na českej strane na južnom úpätí Śnieżki v roku 1802-1804 (Dyrcz et al. 2013, Flousek et al. 2014). Vo Svätokrížskom pralese (Puszcza Świętokrzyska) posledný medveď bol zabitý v roku 1867 (Kosman 1934). Posledným útočiskom medveďa v nížinnej časti krajiny bol Bielovežský prales (Puszcza Białowieska), kde posledné jedince boli usmrtené v rokoch 1873-1878 (Karpiński 1949).

Prvé právne predpisy o čiastočnej ochrane medveďa hnedého v Poľsku boli ustanovené po 1. svetovej vojne, kedy sa areál rozšírenia tohto druhu v Poľsku obmedzil na Karpaty. Nariadenie prezidenta Poľskej republiky z 1927r.[1], zaviedlo zákon o poľovníctve, ktorý umiestnil medveďa v zozname druhov zveri, ktoré možno celoročné loviť. Avšak vyššie uvedené nariadenie obsahovalo zákaz lovu samíc s mláďatami, a teda aj mláďat. 10 rokov neskôr boli pokusy o obnovenie populácii medveďov v Bielovežskom pralese (Karpiński 1947). Aktivity boli úspešné, v roku 1946 zistená bola prítomnosť piatich jedincov. Ale o rok neskôr, a to predovšetkým v dôsledku činnosti pytliakov, v pralese prakticky už nebolo miestnych jednotlivcov. Posledný krát medveď bol zistený vo východnej časti Bielovežského pralesu v roku 1963, ale pravdepodobne bol to migrujúci jedinec (Buchalczyk 1980).

Plná právna ochrana medveďa hnedého je od roku 1952, po nadobudnutí účinnosti Nariadenia ministra lesného hospodárstva o zavedení druhovej ochrany zvierat[2]. Podľa vtedajšieho dekrétu o poľovníckych právnych predpisov medveď bol vyčiarknutý zo zoznamu druhov poľovnej zveri[3]. Od tej doby medveď je stále na zozname chránených druhov. Od roku 2001 má status druhu o prísnej ochrane.

Aktuálny status ochrany druhu

V súlade so zákonom z 16. apríla 2004 o ochrane prírody a Nariadenia ministra životného prostredia z 28. septembra 2004 o voľne žijúcich druhoch chránených živočíchov, medveď hnedý v Poľsku je prísne chránený druh, ktoré vyžaduje aktívnu ochranu. Okrem toho, potrebné je tvoriť ochranné pásma s polomerom 500 metrov okolo brlohov v období od 1. novembra do 31. marca. Revidované Nariadenie o ochrane zvierat z 2011 roku predĺžil obdobie tvorenia ochranného pásma do 30.apríla[4].


[1] Rozporządzenie Prezydenta Rzeczypospolitej z dnia 3 grudnia 1927 r. o prawie łowieckiem. (Dz.U. 1927 nr 110 poz. 934)

[2] Rozporządzenie Ministra Leśnictwa z dnia 4 listopada 1952 r. w sprawie wprowadzenia gatunkowej ochrony zwierząt. (Dz.U. 1952 nr 45 poz. 307)

[3] Dekret z dnia 29 października 1952 r. o prawie łowieckim. (Dz.U. 1952 nr 44 poz. 300)

[4] Rozporządzenie Ministra Środowiska z dnia 12 października 2011 r. w sprawie ochrony gatunkowej zwierząt. (Dz.U. 2011 nr 237 poz. 1419)